Štedrý večer
SB – I – Štedrý večer – 24.12.2021
Text: Galatským 4, 4 – 7
4 Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, 5 aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. 6 A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! 7 Takže už nie si sluha, ale syn. A ak syn, tak skrze Boha aj dedič.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., keby sme mali povedať, ktorý deň v roku považujeme za dôležitý, deň, na ktorom nám naozaj záleží a na ktorý sa aj tešíme, mali by sme iste viacero možností a možno aj odpovedí, lebo by sme si nevedeli vybrať len jeden deň, ale viaceré. Pre niekoho by to boli narodeniny, pre iného výročie sobáša, narodenie dieťaťa, pre ďalšieho ukončenie štúdia, dni dovolenky a pod. No iste sa zhodneme v tom, že takým zvlášť špeciálnym dňom je Štedrý večer. Najmä deti sa naň nesmierne tešia, lebo sú zvedavé na darčeky, ktoré dostanú pod vianočný stromček. A tak už od začiatku adventu odpočítavajú dni podľa čokoládového kalendára a čím je ten deň bližšie, tým viac sú nedočkavé. A tak môžeme z ich úst počuť, kedy už budú Vianoce. No môžeme počuť aj veľmi zaujímavú otázku: Kedy už budú MOJE Vianoce. Keď som to prvýkrát počula, prišlo mi to trochu smiešne, pretože takto MOJE sa pýtame na narodeniny, meniny, nejaký náš významný deň. Ale čím viac som nad tým premýšľala, tým viac som si uvedomila, aké sú deti úžasné v tom, ako vidia veci. A prišla som k záveru, že takto by sme to mali aj my vidieť. Prečo? Pretože sú to moje, tvoje Vianoce. Vianoce pre každého z nás a nielen všeobecné Vianoce. Teda nielen akési sviatky, kedy si pripomíname nejakú tradíciu, ktorej dátum určila cirkev niekedy v štvrtom storočí nášho letopočtu. Ale najmä to, že v Božích očiach nastala plnosť času, aby sa do nášho sveta mohol narodiť Boží Syn. Náš, môj Pán Ježiš. Preto moje Vianoce. Lebo aj pre mňa sa Ježiš v plnosti času narodil. Pre každého z nás.
O plnosti času sme počuli aj z dnešného textu z listu apoštola Pavla do Galácie. Tak ako sa deti nevedia dočkať Štedrého večera, tak sa ani Židia nevedeli dočkať príchodu zasľúbeného Mesiáša. Jeho príchod predpovedali proroci Izaiáš, Micheáš a ďalší, ktorí túto významnú udalosť opisovali v kontúrach príchodu Záchrancu a Vykupiteľa. Plnosť času nastala v dobe, kedy Rím dosiahol svoj vrchol a Rímska ríša rozšírila svoje hranice na všetky svetové strany. Zvýšila sa aj životná úroveň a tým, že boli postavené cesty, tak bola umožnená väčšia migrácia obyvateľov, ktorých chránili rímske légie. V tom čase bola grécka reč a kultúra prvkom súdržnosti spoločnosti, no zároveň staré mytologické božstvá strácali svoju obľubu a ľudia hľadali skutočné, uspokojivé náboženstvo. Mojžišov zákon tiež splnil svoju úlohu, pretože pod jeho ťarchou a nenaplniteľnosťou, Boží ľud klesal a túžil po slobode. A mohli by sme ešte podrobnejšie vidieť, ako žil človek v tých časoch a ako veľmi potreboval svojho Spasiteľa.
Vtedy sa za spasiteľov vydávali mnohí. Neraz násilní záchrancovia, ktorí chceli nastoliť poriadok ostrím meča, násilím a vynucovaním. A mnohí im uverili, dali sa strhnúť na ich stranu a potom na to doplatili. Takže ľudia už boli zvyknutí na mesiášov.
V tejto plnosti času Boh urobil dve veci: 1. Poslal svojho Syna, aby človeka zachránil. 2. Ponúkol človeku adopciu.
Božím zámerom teda nebolo len zachrániť ľudstvo, vymaniť ho z otroctva, ale ho aj prijať za syna a teda dediča. A to je už niečo iné, dôležité, potešujúce. Pán Boh to urobil spôsobom, v ktorom sa čo najviac priblížil k človeku a teda aj k nám. Poslal Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom.
Milí b. a s., každý rok počas Vianoc, či už na Štedrý večer alebo 1.sviatok vianočný čítame o tom, ako sa to všetko stalo v Betleheme. Ako Jozef s Máriou putovali z Nazareta do Betlehema, aby sa tam zapísali pri sčítaní ľudu, nemali miesta a Mária bola tesne pred pôrodom. Počúvame a spievame o anjeloch, ktorí zvestovali vydeseným pastierom radostnú zvesť, že sa narodil Spasiteľa sveta. Počas sviatkov nanovo vidíme rôzne obrazy, na ktorých je hviezda a traja mudrci z východu, ktorí sa prišli Pánovi Ježišovi pokloniť. Ale čo toto všetko pre nás znamená a aký to má dopad, či zmysel pre nás život? Môžeme aj my povedať tak úprimne a bez zbytočného filozofovania, že sú to MOJE Vianoce? Uvedomujeme si, čo pre nás Boh v plnosti času urobil? Ak áno, tak to Betlehemské dieťa v tom momente vidíme visieť na kríži, pretože to bola Jeho úloha. Vziať na seba a vyniesť na kríž všetky naše hriechy. Vykúpiť tých, čo boli poviazaní akýmkoľvek otroctvom a nedokázali sa spod jeho jarma sami oslobodiť. Ak povieme aj my, že sú to MOJE Vianoce, znamená to, že uznávame, že sa pre nás osobne Kristus narodil. A to znamená aj to, že tým prijímame svoje synovstvo, svoje začlenenie, zaradenie, adopciu do Božej rodiny. Stávame sa Božími deťmi a sme si vedomí toho, čo sa od nás vyžaduje.
Podľa rímskych zákonov mal aj adoptovaný syn všetky práva na otcov majetok. Nepočítali ho ako niekoho, kto je druhoradý, alebo má nejaké obmedzenia, či zdedí iba časť, podľa toho, ako to vyhovuje rodine. Jednoducho adoptovaný syn bol na tej istej úrovni ako pokrvný syn. A keď si to premietneme do našej roviny, tak vlastne nám z toho vychádza, že Pán Boh nás prijal za svoje dietky a teda máme podiel na všetkom, čo Boh dáva svojim deťom. Máme plný nárok na to, čo Boh pre nás pripravil.
Náš text končí práve týmto konštatovaním, ale potom Pavol píše, a vyzýva kresťanov, aby sa nedali strhnúť späť do otroctva, k pôvodným žiadostiam, k mdlým a biednym živlom, jednoducho k starému životu. Ak sú deti Božie, tak majú podľa toho aj žiť. Majú mať svoj čistý svet a nemusia sa báť, tak ako sme to spievali v piesni pred kázňou. Čistý svet znamená život v Božej prítomnosti, bez klamstiev, podlosti, zbytočných pádov. Znamená to život v láske, ktorá nerobí druhému zle, láske s veľkým L, pretože takouto láskou je práve Pán Ježiš Kristus. A to, milí b. a s., je dnes výzva Vianoc. Práve v týchto časoch, kedy sa láska vytráca z mnohých ľudských sŕdc a skôr vládne strach, rozdelenie, niekedy až nenávisť. Ako trefne dnes zaznieva z počutej piesne práve výzva: Máš v srdci ľad, maj ľudí rád. A začni hneď, než príde skrat. Dnešná spoločnosť sa považuje za múdrejšiu, rozumnejšiu a inteligentnejšiu ako spoločnosti predtým. A predsa sa nesprávame lepšie.
Hovoríme si, že sme kresťanské Slovensko a napriek tomu nežijeme ako deti Božie. Neriadime sa tým, Komu patríme a Koho dedičstvo sme získali adopciou.
Dnešný večer, predvečer narodenia Pána Ježiša ako to máme zaužívané v našej tradícii – vieme, že pravoslávie to svätí v iné dni, je pre nás pozvaním, aby sme sa zastavili a uvedomili si, kam patríme. Čie sú tieto Vianoce, pre koho sa to Kristus narodil? Kto dostal ten najväčší dar z nebies? Bol - bola som to aj ja? A svedčí o tom môj život?
Plnosť času môže nastať aj dnes pre každého z nás, ak sa Božie dieťa zrodí v našom srdci, teda ak Ho prijmeme za svojho Záchrancu a Spasiteľa podriadime Mu svoj život.
V piesni po kázni budeme počuť slová:
„Maličké dieťa v jasliach čo spí, je zázrak nekonečný. Veď pre bohatých aj pre chudobných od najstarších po najmladších je dar, ktorý zachráni svet.“
Milí b. a s., dnes doma iste nájdeme pod stromčekom krásne darčeky, ktoré nás potešia, mnohým sa splnia ich túžby, deti sa budú radovať. No skúsme dnes vnímať osobnejšie dar nebies, dar Božieho Syna, ktorého nám Boh poslal v plnosti času, aby nás všetkých zachránil. To je aj tak ten najdrahší dar, lebo má cenu života.
A na záver už len prosme: Bože, ten zvláštny vianočný čas nech znova osloví nás. Nech srdce aj ústa radostnú zvesť môžu s láskou do sveta niesť.
Amen.