4.nedeľa po Svätej Trojici, Pamiatka Majstra Jána Husa, 5.7.2020
SB – I – 4. nedeľa po Svätej Trojici – Ján Hus – 5.7.2020
Text: 2.Tesalonickým 2, 13 – 17
KÁZEŇ.
„Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci.“ Vodcovia v cirkvi, apoštolovia, neskôr kňazi – nedávno sme si o nich hovorili, že dostali od Pána Boha povolanie, aby zvestovali druhým ľuďom vyslobodenie a záchranu pre večný život. Bez zvestovateľov evanjelia, ktorí kážu slovo Božie a vysvetľujú ho, by ľudia nepočuli o Pánovi Ježišovi Kristovi. V prvej cirkvi to boli predovšetkým učeníci Pána Ježiša, neskôr tí, ktorí skrze nich uverili a takto sa odovzdávalo posolstvo o záchrane z generácie na generáciu. Každý, kto v pravde zvestoval ukrižovaného a vzkrieseného Krista bol vzácnym človekom. A tak aj jeho kroky boli vzácne, keď všade, kam prišiel, prinášal Kristov pokoj a to najlepšie, čo môže človek dať a prijať – slovo o spáse.
Začiatkom týždňa sme spomínali na apoštolov Petra a Pavla, ktorí boli takýmito vzácnymi ľuďmi a dnes myslíme na vierozvestov Konštantína a Metoda, ktorí aj nášmu národu priniesli mnoho dobrého. Istý čas zotrvali na Veľkej Morave, dali základ nášmu písmu a povzbudzovali aj ku kresťanskej viere, čo bolo v tej dobe veľmi potrebné. Zajtra máme ďalší sviatok, a to Majstra Jána Husa. Bol to ďalší vzácny človek, ktorý kázal v Betlemskej kaplnke v časoch stredoveku a viedol svojich poslucháčov k poznaniu pravdy. Určite si mnohí dodnes pamätáte jeho slávny odkaz, ktorý povedal: „Neboť pravda tě vysvobodí od hřícha, od ďábla, od smrti duše a konečne od smrti věčné.“
Pravda, o ktorej hovoril, bola pravda Božieho slova. Keď videl, akým spôsobom života žijú mnohí kňazi, vyššia spoločnosť, ale aj pospolitý ľud, vystupoval proti zosvetáčteniu cirkvi, nemravnosti, svätokupectvu, proti obchodom s odpustkami a žiadal nápravu, návrat k životu podľa Božej vôle. To však znamenalo návrat k samému Bohu, ku Kristovi.
Milí b. a s., odvtedy ako Jána Husa upálili, ubehlo už 605 rokov. Cirkev odvtedy prešla viacerými premenami. Niektoré zaužívané spôsoby jej života ostali, iné sa zmenili. Cirkev sa rozdelila a rozdrobila na mnohé spoločenstvá. No stále pre nás platí to, že pokiaľ sa nevrátime k Bohu a nežijeme s Kristom, nepoznáme Božie slovo, neučíme sa z neho, nenačerpávame z neho ako zo studnice života, blúdime v tmách. Preto je aj dnes potrebné, aby bolo slovo Božie zvestované a vďaka za každého, kto je ochotný tak robiť. Každý, kto hlása evanjelium, kto prináša pokoj Kristov medzi ľudí a hovorí im o spasení, je vzácny človek.
V dnešnom prečítanom texte sme počuli, že apoštol Pavol ďakuje. Ďakuje Pánu Bohu za všetkých, ktorí uverili. Uvedomoval si totiž tú dôležitú vec, že hoci on zvestoval Krista, záchrana od hriechu, vyslobodenie od večného zahynutia, je od začiatku do konca Božím dielom. Sami zo svojej sily, ani z rozumu nie sme schopní pre svoju záchranu nič urobiť. Jediné je prijať tento Boží dar. Prijať ho skrze tých, ktorí zvesujú evanjelium. Pavol napísal viacero listov, z ktorých sa nám určité zachovali aj v Biblii, a preto môžeme ich čítaním jednak nahliadnuť do doby prvej cirkvi, aby sme spoznali, ako oni prežívali svoju vieru, s čím zápasili, z čoho sa radovali. No zároveň sa môžeme od nich učiť ako veriť, ako zvládnuť svoje vlastné ťažkosti, ako sa nestratiť na ceste za hľadaním pravdy. Pavol odporúčal kresťanom, aby stáli pevne a držali sa podania, ktoré od nich prijali. A to, či už listovne alebo ústne. Doslova napísal: „...držte sa podania, ktorému ste sa učili od nás...“ to znamená, že kresťan sa má učiť. Tak to povedal aj Pán Ježiš: „...krstiac ich... a učiac ich zachovávať, čokoľvek som vám prikázal.“
Ako môže kresťan obstáť aj v dnešnej dobe, ktorá je taká rozmanitá, ale hlavne prevrátená v hodnotách? Ako byť kresťanom, keď spoločnosť vyvíja na nás tlak, aby sme sa podriadili trendom, ktoré ponúka?
Tak ako to robil Pavol. Zostal verný Kristovi, nepohol sa od učenia, ktoré prijal. Tak isto Ján Hus, na ktorého dnes myslíme pri jeho výročí smrti, stál pevne na pravde Božieho slova, Biblie. Vieme, že ich to oboch stálo život. Ale čo je mať život a stratiť Krista? Je to najväčšie nešťastie, najhoršia strata, lebo má dopad na večnosť. Preto si zvolili radšej smrť a vedeli, že smrť pre Krista je pre nich záchranou pre večnosť.
Pavol vedel, že kresťania v Tesalonikách budú tiež prenasledovaní a vystavení mnohým skúškam. Ich vieru bude ohrozovať nepriateľ zvonka, ale aj falošní učitelia, ktorí sa budú snažiť prekrútiť Kristovo učenie. Bude tu tlak zvonka zo sveta, aby sa vzdali Krista a poznanej pravdy. Preto na nich naliehal, aby sa tejto pravdy držali, ako sa len dá.
Milí b. a s., aj my sme dnes vyzývaní k tomu istému – byť verní. Máme sa tiež držať tej pravdy, ktorá je v Kristovi. V týchto časoch k nám zaznievajú mnohé slová, počúvame rôzne reči a to nie len zo sveta, ale aj v cirkvi a uprostred toho sa snažíme hľadať pravdu. Často krát sa môžeme cítiť zmätení, oklamaní, lebo niekto nám niečo prezentoval ako pravdu, ale my sa vzápätí dozvedáme, že to bolo veľké klamstvo a iba ďalší akože múdry ťah, ako nás dostať na svoju stranu.
Pavol pripomínal veriacim, že je tu stále milujúci Boh a Pán Ježiš Kristus, ktorý pre nás urobil maximum, aby sme boli zachránení. Jediná pravda, ktorá stojí za to, aby sme pre ňu žili, je pravda v Ňom. Od tejto pravdy záleží náš život. Aj terajší, aj život po fyzickej smrti. Pán Boh nám dal večné potešenie, to znamená zasľúbil nám nebesia, miesto, kde budeme s Ním prebývať tvárou v tvár, kde nebude nič zlé z toho života, žiadne slzy, choroby, trápenia, nič, čo nám teraz uberá z našej radosti.
Pavol prosil o to, aby tento živý zachraňujúci Boh potešoval srdcia Tesalonických v každom čase, no najmä v tých najťažších.
Čas, kedy sa človek musí rozhodnúť, na ktorú stranu patrí, je ťažkým časom rozhodovania. Väčšinou, keď sa nad niečím my ľudia rozhodujeme, zvážime za a proti. Premýšľame nad tým, či je to pre nás výhodné alebo nie, čo nám to prinesie.
Rozhodnutie pre Krista môže priniesť zrieknutie sa tých výhod, ktoré nám ponúka svet. Môžeme sa stať outsiderom v tejto našej spoločnosti, ktorá veriacich v Krista až tak nemusí a dáva slobodu, nech si každý verí, čo chce.
Jána Husa to stálo život. Nás to môže stáť prinajmenšom pohodlie. Veď sme „vyrušovaní“ z toho svojho spôsobu života, ktorý žijeme, lebo Boh od nás žiada žiť podľa Jeho pravidiel a tie sú iné než tie naše. Často sa musíme zriekať svojich túžob, predstáv, možno aj životných snov.
Ale myslíte, že to, čo nám Pán Boh ponúka za to, že Mu odovzdáme svoj život, je málo? V Božom slove, v Lukášovi máme pekný usmerňujúci text: „A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň a tak ma nasleduje. Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil?“
Keď autor listu Židom písal o vodcoch, ktorí zvestovali slovo Božie, pripomínal, že máme hľadieť na koniec ich života a napodobňovať ich vieru. Totiž životom píšeme všetko, aj to, čo sme možno nikdy nepovedali, ale čo druhí z nás vyčítali. Najmä koncom života, lebo mnohí aj dobre začnú, ale zle skončia.
Vzácni Boží ľudia, zvestovatelia evanjelia vedeli, že sa oplatí pre Krista nielen všetkého časného vzdať, ale aj umierať. Vedeli, že to potešenie, ktoré im dá Pán, to bude naveky. A sila, ktorú od Neho mali na každý deň, tá im pomáhala konať dobré skutky a hovoriť správne slová. Prinášať druhým slová pokoja a dobra.
Milí b. a s., ako je to s nami? Akú pravdu my vyznávame, čomu veríme, aký život žijeme? Sme ochotní aj dnes žiť podľa Božej vôle, aby za nás niekto raz ďakoval?
Amen.